Rozhovory : Deti Ulice (2/2005)

I.
Na začiatok by som bol rád, keby ste kapelu predstavili a čitateľom nejako ozrejmili personálne zmeny v kapele.
Krtko: O kapele v pravom slova zmysle sa dá hovoriť od roku 1997 – 98?, každopádne už pred tým sme zaznamenali nejaké experimentálne pokusy s „hudbou“ , ktoré vyzerali rôzne… Zostava sa z času na čas menila. V súčasnosti hráme v zostave: Dudo – bicie, Jardo – spev, Kosťo – basa, Krtko – gitara. Takto hráme od roku 2002? – už ani neviem…

II.
Ako si už mohla väčšina ľudí všimnúť, tak nový album „Prispôsob sa, alebo zdochni!“ je na oveľa väčšej textovej a hudobnej úrovni ako predchádzajúce. Čo k tomu prispelo?
Krtko: To fakt je lepší? Ináč ťažko povedať, čo k tomu prispelo. Prestali sme hrať na Slovensku veľmi rozšírený a zaužívaný alkopunk a prešli sme na energickejšiu hudbu, pretože sme to tak cítili… A texty sa zmenili preto, lebo sme si začali uvedomovať okolo seba veci, ktoré sme predtým nevideli, resp. neprikladali sme im takú dôležitosť, ako si zaslúžia. Určitý podiel na celom výsledku má určite aj fakt, že starneme… No a ešte ďalšou vecou je štúdio a ľudia, ktorí to natáčali. Keby sme to boli nahrali tam, kde sme nahrávali posledné albumy, bolo by to o hovne. Celkovo sa zmenil náš prístup k punku ako takému…

III.
Som sa dopočul, že vo vašich začiatkoch vám pomáhala kapela Hasiaci prístroj. Ako to bolo naozaj?
 Krtko: Pomáhala – nepomáhala – to je relatívne. Každopádne dohodili nám asi 3 koncerty, z toho dva v Banskej Bystrici a Dušan – gitarista HP s nami natočil prvé dva albumy, aj keď ten druhý sme dorábali ešte v inom štúdiu, lebo neznel celkom dobre (a ani neznie :). Pri nahrávaní mi Dušan tiež požičal jeho aparát a gitaru, lebo tá moja tisíckorunová na to nebola najvhodnejšia. Ja som s ňou neskôr nahral „Prispôsob sa, alebo zdochni!“ a vtedy som pochopil, že to nie je o gitare, ale o tebe…

IV.
S ktorou kapelou máte ešte podobne dobré vzťahy?
Krtko: Teraz neviem, ako to myslíš, pretože s Hasiacim Prístrojom nemáme žiadne vzťahy a kapiel, s ktorými máme tento typ vzťahov je veľa. Ak sa pýtaš na veľmi dobré vzťahy, tak tie máme s kapelou Ježišovi Pivo Nelej a potom je ešte niekoľko kapiel, s ktorými máme dobré vzťahy – Davovka, Kundotkov Syndróm, ZNC, Ilúzia… je ich viac. Ja to vidím tak, že to nie je o kapelách, ale o ľuďoch. Mňa nezaujíma, či niekto hrá v kapele, alebo nie. Pre mňa je podstatné, aký je ten človek ako osobnosť.

V.
Koncertovali ste niekedy aj mimo republiky?
Krtko: Niekoľkokrát v Čechách. V kapele panuje názor, že nemá význam koncertovať v krajinách, kde nerozumejú tvojim textom a pozná ťa každý tisíci poslucháč punkovej muziky. Potom to vyzerá tak, ako na niektorých zahraničných koncertoch slovenských a českých kapiel, ktoré si vypočuje 30 unudených domácich, ktorí aj so zbytkom návštevníkov čakajú „na domácu hviezdu“. Nepotrebujeme onanovať nad tým, že sme hrali v Anglicku a nepotrebujeme zakrývať, že by nás tam každý mal v piči.

VI.
Mohli by ste popísať váš zatiaľ najväčší koncertný úspech?
Krtko: Neviem, či je väčším úspechom, keď máš na koncerte 250 spitých polo počujúcich a takmer nevidiacich alkopunkáčov, ktorí vôbec nemajú šajn o tom, čo im vlastne tými skladbami chceš povedať alebo 50 baviacich sa vnímajúcich ľudí, ktorí vedia „o čo ide“… (Tým nechcem povedať, že ľudia, ktorí vytvárajú atmosféru musia byť alkopunkáči, ani to, že alkopunkáči sa nevedia baviť, ja len chcem, aby si každý z toho koncertu niečo odniesol do života – vtedy to má zmysel, inak je z našej strany zbytočné koncertovať. Nechcem ani urážať alkopunkáčov, len mi je ich ľúto, pretože ich sebadeštrukčný život ich oberá o mnohé krásy. Veľký podiel na tom majú alkopunkové kapely, proti ktorým vždy budem stáť!)
Jaro: Čo sa mňa týka, tak považujem za úspech každý koncert z ktorého sa vrátim obohatený o poznanie, že mal zmysel – čo sa žiaľ nestáva príliš často…

VII.
Zahrali by ste aj na komerčnejších festivaloch? (Pohoda, Hodokvas)
Krtko: Na komerčnejších festivaloch typu Pohoda alebo Hodokvas by sme určite nezahrali. Nie sme totiž ochotní hrať ani na komerčných festivaloch ako je Punk Island alebo Antisociety Fest. Všetky vyššie uvedené festivaly majú spoločný jeden cieľ – zarobiť. Môžu si organizátori hovoriť čo chcú, jednoducho je tomu tak. Na Pohode a Hodokvase sa za to aspoň nehanbia, no organizátori Antisociety Festu a Punk Islandu – „ľudia zo scény“ to skrývajú za tzv. pomoc scéne a množstvo ďalších výhovoriek. Ja chápem, že človek, keď niečo robí, chce z toho aj niečo mať, no aj to by malo mať svoje hranice – tie by malo tvoriť svedomie, pretože potom mnohé texty a vyjadrenia strácajú na pravdivosti… Nemáte ani poňatie za aké neskutočné peniaze hrávajú vaše zahraničné „idoly“ a taktiež aj slovenské a koľkonásobne predražujú svoje nosiče. Možno by stálo za to, zamyslieť sa nad tým. Ja som sa už zamyslel a aj preto s obľubou nosievam svoje tričko s nápisom: FUCK THE EXPLOITED – BOYCOTT PUNK BUSINESS!
Jaro: Myslím, že to nie je reálne – dôvody už spomínal Krtko. Tieto a im podobné festivaly fungujú na hodnotách a princípoch, ktoré sú nám všetkým dosť vzdialené a po podobnom druhu „zviditeľňovania“ nikto z nás netúži. Radi to prenecháme iným „punkovým“ hviezdam…

VIII.
Kde sa vám zdá publikum najdivokejšie? A v ktorom meste hráte najradšej a prečo?
Krtko: Neviem. Každý koncert je individuálny. Nedávno sme mali dosť divoké publikum v Žiari…, ono je to je vlastne jedno. Ja osobne hrám celkom rád v Piešťanoch a veľmi sa mi páčil aj koncert v Svidníku a teraz v Žiari. Na východnom Slovensku zvykneme prespávať, takže tam je s ľuďmi veselo.
Jaro: Ja sa tým veľmi nezaoberám, nie je to podstatné. Niekedy sa hrá v pohode, inokedy nie – záleží od ľudí, ktorí prídu na koncert aj od momentálnej nálady. Ak je pohodová atmosféra a všetko sa podarí tak ako sa má, tak je úplne jedno, kde hráme.

IX.
Taktiež som sa dopočul, že nemáte dobré vzťahy so Zónou A. Ako je to s vami a nimi v skutočnosti?
Krtko: Raz sme s nimi hrali pár koncertov v Čechách, a ich bubeník sa správal ako arogantný kokot. Keď sme vydali „Prispôsob sa, alebo zdochni!“, stretol som Koňýka v jednej bratislavskej krčme a mal som akurát niekoľko CD, ktoré som šiel rozhodiť do distier a obchodov. On ich chcel zopár odo mňa kúpiť, tak som mu ponúkol cenu ako všetkým ostatným s tým, že som ho upozornil na to, aby to nepredával drahšie ako za 120,- Sk. On mi však povedal, že keď to kúpi, tak to bude predávať za koľko on bude chcieť, v tomto prípade za 150,- Sk. Tak som mu povedal, že mu nepredám nič a seriem na neho. Teraz ich má asi od Hiraxa a predáva ich za 120,- Sk. Ako kapela vedia robiť dobrú show, len škoda, že ich myšlienka v textoch a poňatie punku z môjho pohľadu stojí za hovno. To isté si možno myslia oni o nás.
Jaro: Nemyslím, že by sme s nimi mali vôbec nejaké vzťahy. Ja ich ani nepoznám, nikdy som sa s nimi osobne nestretol a ani po tom netúžim. Pamätám si ich ešte spred roka 1989, videl a čítal som s nimi zopár rozhovorov, počul som ich albumy a to mi stačí, aby som si vytvoril vlastný názor. Pre mňa je to mŕtva kapela, ktorá mala čo povedať tak do roku 1990, odvtedy mne osobne nepriniesla nič také, čo by ma akýmkoľvek spôsobom oslovilo. Každopádne je to ich vec, nech si robia a hrajú to, čo uznajú za vhodné…

X.
Aký máte názor na tzv. vlnu módneho punku, ktorou sú posadnutí dnešní tínedžeri z TV a časákov?
Krtko: Punk vie zarábať. Zarábal v 70-tych rokoch v Británii a zarába aj teraz. To nehovorím len o módnej vlne punku, ale aj o kapelách ako The Exploited, či Toten Hosen v zahraničí, ale aj o pre nás dobre známych SPS, N.V.Ú., Slobodná Európa, Jaksi Taksi, Konflikt a o množstve ďalších. Pamätám sa, keď mnohým mojim známym vadili klipy Green Day, ktoré bežali na MTV, no nikomu nevadil klip The Exploited – Beat The Bastards, ktorý na MTV bežal v tom istom čase. V súčasnosti mnohým prekáža, že Jaksi Taksi podpísalo zmluvu s určitým nadnárodným vydavateľstvom, no na Slobodnú Európu, Plexis, či Totální Nasazení ktoré vyšli v tom istom vydavateľstve, resp. v podobnom nehovorí nikto nič. Nie je to schizofrénia? Mladí ľudia sú ľahko ovplyvniteľní, formovateľní a manipulovateľní, no a média vedia, ako manipulovať, aby z toho niečo aj kvaplo.
Jaro: Súhlasím s Krtkom a dodávam, že sa tým netreba veľmi zaoberať. O rok príde zase nová móda a oni sa jej zase raz radi a ochotne prispôsobia…

XI.
Vypočujete si aj iné štýly ako punk? (Oi!, ska, hard core, grind, death …)
Krtko: Mám doma dosť punkových albumov – s platňami a MP3 už nejakých 600 – 700, no často sa mi stáva, že si nemám čo pustiť. Pripadá mi to niekedy byť také obohraté, podobné, no a samozrejme textovo mŕtve. Preto dosť počúvam metal – hlavne speed, príp. heavy, trash a keď mám náladu tak ska. Niekedy si na oddychovku pustím niečo kľudné. HC a crust počúvam štandardne. Oi! ma až na pár kapiel nezaujíma.
Jaro: To záleží aj od nálady. Nebránim sa žiadnej hudbe, ktorá má myšlienku. Nedelím ju na jednotlivé štýly ale musí ma obsahovo a hudobne zaujať. Najhoršie čo môžeš urobiť je, že sa uzavrieš do jedného štýlu hudby a žiadny iný nebudeš počúvať. Keď mám náladu, pustím si Karla Kryla, ktorý v čase, keď písal svoje texty určite ani len netušil, že budú aktuálne aj dnes…

XII.
Kto vám robí poväčšine distro? Albumy si vydávate sami? (DIY)
Krtko: Distro si robíme sami – dávame to kamošom do distier, ja to dávam aj do niektorých hudobných obchodov hlavne na Slovensku a v Čechách, príp. keď som v zahraničí, niečo predám, alebo vymením. S distribúciou nám tiež pomáha Hirax. Keď začínal, dal som mu nejaké tipy a ja som sa o to prestal zaujímať oveľa viac, ako kým neexistoval. Albumy si vydávame tiež sami, preto môže naše lisované CD „Prispôsob sa, alebo zdochni!“ stáť 99,- Sk.

XIII.
Ktoré pivo obľubujete a ktoré nie?
Krtko: Nemám rád anglické pivo, aj keď nie všetko je zlé. Zo Slovenských vypijem všetko, aj keď aj tu sú rozdiely.
Jaro: Mne osobne je to v podstate jedno, pivo ako pivo…

Ďakujem za rozhovor, nech sa vám aj naďalej darí … a poprosil by som ešte zopár slov do budúcnosti pre Deti ulice.
Krtko: Myslite vlastnou hlavou. Prajem vám všetko dobré.